ZŠ s MŠ pri zdravotníckom zariadení

Školský vzdelávací program - MŠ

 
 

„ Materská škola v bielom“

 
 
 

Vzdelávací program pre deti choré a zdravotne oslabené

                                                                               

Stupeň vzdelania: ISCED 0

Základné vzdelanie: predprimárne      

Vyučovací jazyk: slovenský

Študijná forma: denná              

Druh školy: štátna- základná škola s materskou školou s právnou subjektivitou

Vyučovací jazyk: slovenský

 

Predkladateľ: Základná škola s materskou školou pri zdravotníckom zariadení

Adresa: Kollárova 2, 036  01 Martin

IČO: 361 34 287

DIČ: 202 149 33 42

Telefón: 043 4 203 177

Mobil: 0917 679 670

E-mail: skola@zskollarovamt.edu.sk

Web : skola-unm.webnode.sk

Riaditeľ školy: Mgr. Renáta Šmáliková

Koordinátor pre tvorbu ŠkVP: Mgr. Anna Olexová

Koordinátor pre tvorbu osnov  ISCED 0: Eva Lichnerová

 

Zriaďovateľ: Okresný úrad - odbor školstva

Adresa: Komenského 35, 010  01 Žilina

Kontakty: tel.: 041 7076 211

 

Platnosť dokumentu od 01.09.2009 

Mgr. Renáta Šmáliková

riaditeľka školy 

 

                                                                                                               

Dátum prerokovania ŠKVP v pedagogickej rade:   28.08.2009   

                                                                                                               

Dátum prerokovania ŠKVP v rade školy :              07.10.2009                

                                                                                                                                                                                                                        

Dátum vydania ŠKVP:                                         01.09.2009                                      

 

Riaditeľ školy:                                  Mgr. Renáta Šmáliková

 

 

Obsah:

I.                 Ciele výchovy a vzdelávania

II.                Stupeň vzdelania

III.               Profil absolventa

IV.               Vzdelávacie oblasti

V.                Charakteristika predprimárneho vzdelávania

VI.               Vlastné zameranie školy

VII.              Dĺžka dochádzky, formy výchovy a vzdelávania

VIII.             Vyučovací jazyk

IX.               Organizačné usporiadanie denných činností

X.                Personálne zabezpečenie predprimárneho 

                   vzdelávania

XI.               Materiálno technické a priestorové zabezpečenie 

                   predprimárneho vzdelávania

XII.              Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri 

                   výchove a vzdelávaní

XIII.             Vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí

XIV.             Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy

XV.              Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických 

                   zamestnancov

 

Dát

I. Ciele výchovy a vzdelávania

 

Ciele výchovy a vzdelávania detí v našej materskej škole, t.j. detí chorých a zdravotne oslabených, sú totožné s cieľmi bežných materských škôl so zreteľom na individuálne osobitosti vyplývajúce z rôznych druhov ochorení a aktuálneho zdravotného stavu dieťaťa.

 

Hlavným cieľom predprimárneho vzdelávania detí chorých a zdravotne oslabených je rešpektovať zdravotný stav a individuálne možnosti a schopnosti chorého a zdravotne oslabeného dieťaťa.

 

 Tak, ako i v bežných materských školách, i v našej materskej škole je dôležitým cieľom predprimárneho vzdelávania  dosiahnuť optimálnu perceptuálno- motorickú, kognitívnu a sociálno-emocionálnu úroveň ako základ pripravenosti na školské vzdelávanie a na život v spoločnosti.

Východiskom je jedinečnosť dieťaťa, aktívne učenie a začleňovanie do skupiny a kolektívu.

 

Ďalšie ciele predprimárneho vzdelávania chorých a zdravotne oslabených detí v našej materskej škole sú:

 

- stimulovať komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa a jeho zmysluplné učenie so zreteľom na zdravotný stav,

- uľahčiť plynulú adaptáciu dieťaťa na zmenené prostredie – na nemocnicu,

- podporiť pozitívny vzťah dieťaťa k poznávaniu a učeniu hrou,

- rozvíjať u detí individuálny potenciál so zreteľom na zdravotný stav,

- špeciálno-pedagogickým pôsobením podporovať identitu dieťaťa vo vzťahu k sebe a okoliu,

 - rozvíjať a skvalitňovať kompetencie dieťaťa,

- klásť dôraz na výchovu a vzdelávanie detí z rôzneho sociokultúrneho a socioekonomického prostredia,

- uplatňovať a chrániť práva dieťaťa v spolupráci s rodinou a inými inštitúciami,

- získavať dôveru rodičov prostredníctvom individuálneho poradenstva a nasmerovať ich na odborné poradenstvo s inými odborníkmi (pediater, logopéd, psychológ, rehabilitačný pracovník a iní),

- rozvíjať cieľavedome, systematicky a v tvorivej atmosfére osobnosť dieťaťa.

 

Realizáciu cieľov je potrebné modifikovať podľa aktuálneho zdravotného stavu dieťaťa (redukovať alebo rozširovať).

 

II. Stupeň vzdelania

 

Materská škola poskytuje podľa medzinárodnej klasifikácie ISCED predprimárny stupeň vzdelania ISCED 0.

Materská škola pri zdravotníckom zariadení nevydáva osvedčenie o ukončení predprimárneho vzdelávania, toto osvedčenie vydáva kmeňová materská škola.

 

III. Profil absolventa

 

   Vzdelanostný model absolventa predprimárneho stupňa materskej školy pri zdravotníckom zariadení zodpovedá vzdelanostnému modelu absolventa, ktorý je koncipovaný prostredníctvom kompetencií pre bežné materské školy.

Kompetencie dieťaťa chorého a zdravotne oslabeného nadobudnuté počas obdobia, v ktorom bolo v našej materskej škole vzdelávané, sú porovnateľné so základnými kompetenciami dieťaťa rovnakej vekovej kategórie vzdelávaného v materskej škole bežného typu.

 

   Hospitalizované deti počas vzdelávania získavajú poznatky a schopnosti, ktoré majú význam vo vzťahu k propedeutike ( základom) kultúrnej, čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti.

Sú pripravení na vstup do primárneho vzdelávania v základnej škole a na ďalší aktívny život v spoločnosti.

 

   Pri formovaní elementárnych základov kľúčových kompetencií vezmeme do úvahy vývinové špecifiká detí predškolského veku, ako aj typ a druh ochorenia detí .

 

   Súbor kompetencií bude slúžiť pre učiteľku, aby vedela, kam má smerovať svoje pedagogické pôsobenie prostredníctvom cieľavedomej, zmysluplnej a rozvojovým možnostiam detí primeranej výchovno-vzdelávacej činnosti.

 

   Vymedzenie kompetencií budeme chápať relatívne, nakoľko v predškolskom období ide o dosahovanie elementárnych základov týchto kompetencií dieťaťa:

 

1. Psychomotorické kompetencie - dieťa v závere predškolského veku:

 

-        používa v činnosti všetky zmysly,

-        ovláda pohybový aparát a telesné funkcie,

-        prejavuje túžbu a ochotu pohybovať sa,( ak mu to jeho zdravotný stav dovoľuje)

-        ovláda základné lokomočné pohyby,

-        používa osvojené spôsoby pohybových činností v nových, neznámych, problémových situáciách,

-        využíva globálnu motoriku prekonávaním prírodných a umelých prekážok,

-        prejavuje grafomotorickú gramotnosť,

-        správa sa ohľaduplne k svojmu zdraviu a k zdraviu iných,

-        prejavuje pozitívne postoje k zdravému životnému štýlu.

 

2. Osobnostné kompetencie: dieťa v závere predškolského veku:

 

a/ Elementárne základy sebauvedomenia:

-        uvedomuje si vlastnú identitu,

-        prejavuje v správaní vzťah k sebe a k iným,

-        vyjadruje svoje pocity a hodnotí svoj vlastný aktuálny citový stav,

-        odhaduje svoje možnosti a spôsobilosti,

-        správa sa sebaisto v rôznych situáciách,

-        uvedomuje si dôsledky svojho správania vzhľadom na iné osoby.

 

b/ Elementárne základy angažovanosti:

-        presadzuje sa s ohľadom na seba aj druhých,

-        obhajuje seba a iných, chorých, osoby so zdravotným znevýhodnením, slabých a bezbranných,

-        zaujíma sa o dianie v rodine, v materskej škole a v bezprostrednom okolí

 

3. Sociálne kompetencie: dieťa v závere predškolského veku:

 

-        pozerá sa na svet aj očami druhých,

-        správa sa empaticky k svojmu okoliu,

-        správa sa v skupine, kolektíve podľa spoločenských pravidiel a noriem,

-        hrá sa a pracuje vo dvojici, v skupine, kolektíve

-        plánuje, organizuje a hodnotí činnosť,

-        zotrvá v hre a inej činnosti a dokončí ju,

-        preberá spoluzodpovednosť za seba i za činnosť skupiny,

-        nadväzuje spoločensky prijateľným spôsobom kontakty s druhými a udržiava s nimi harmonické   vzťahy,

-        rieši konflikty s pomocou dospelých alebo samostatne,

-        pomáha druhým s pomocou dospelého, aj samostatne,

-        akceptuje a rešpektuje multikultúrne odlišnosti detí a dospelých,

-        prejavuje ohľaduplnosť k svojmu prostrediu.

 

4. Komunikatívne kompetencie: dieťa v závere predškolského veku:

 

-        vedie monológ, nadväzuje a vedie dialóg a rozhovor s deťmi i dospelými,

-        počúva aktívne a s porozumením myšlienky a informácie z rôznych médií,

-        vyjadruje a komunikuje svoje myšlienky, názory,

-        reprodukuje oznamy, texty,

-        volí primeraný, kreatívny spôsob komunikácie vzhľadom na situáciu,

-        komunikuje osvojené poznatky,

-        prejavuje predčitateľskú gramotnosť,

-        chápe a rozlišuje, že niektorí ľudia sa dorozumievajú aj inými jazykmi.

 

 

5. Kognitívne kompetencie: dieťa v závere predškolského veku:

 

 a/ Elementárne základy riešenia problémov:

-        hľadá a objavuje súvislosti medzi jednotlivými informáciami, objavuje tie, ktoré sú nápomocné pri riešení problému,

-        rieši samostatne alebo s pomocou učiteľky problémy v osobnej a spoločenskej rovine,

-        rieši jednoduché problémové úlohy,

-        uplatňuje v hre a rôznych situáciách matematické myslenie.

 

b/ Elementárne základy kritického myslenia:

-        porovnáva podobnosti a rozdiely predmetov, javov, osôb, atď.,

-        odôvodňuje svoje názory, prejavuje postoje, vyslovuje jednoduché úsudky,

-        hodnotí spontánne a samostatne vo svojom bezprostrednom okolí, čo sa mu páči/nepáči, čo je správne/nesprávne, čo je dobré/zlé na veciach, osobách, názoroch.

 

c/ Elementárne základy tvorivého myslenia:

-        uplatňuje vlastné predstavy pri riešení problémov,

-        nachádza neobvyklé odpovede alebo riešenia,

-        objavuje a nachádza funkčnosť vecí, predstáv alebo myšlienok, uvedomuje si ich zmeny,

-        objavuje algoritmus riešenia úloh pokusom a omylom alebo podľa zadávaných inštrukcií, odstraňuje prípadnú chybu.

 

6. Učebné kompetencie: dieťa v závere predškolského veku:

 

-        prejavuje zvedavosť a spontánny záujem o spoznávanie nového,

-        využíva primerané pojmy, znaky a symboly,

-        pozoruje, skúma experimentuje,

-        objavuje a hľadá súvislosti medzi vlastnými skúsenosťami a poznatkami,

-        aplikuje v hre, rôznych aktivitách a situáciách získané poznatky a skúsenosti,

-        kladie otázky a hľadá odpovede, aby porozumelo obklopujúcemu svetu vecí, javov, dejov a vzťahov,

-        učí sa spontánne /vlastnou zvedavosťou/ aj zámerne /pod vedením učiteľa/,

-        vyvíja vôľové úsilie v hre a inej činnosti,

-        prekonáva prekážky v učení,

-        plánuje a organizuje si optimálne prostredie na činnosť,

-        prejavuje aktivitu v individuálnom i skupinovom učení,

-        hodnotí vlastný výkon, teší sa z vlastných výsledkov, uznáva aj výkon druhých,

-        zvláda základy učenia sa na základe osobnej motivácie,

-        naučí sa pracovať s hračkami, knihou, učebnými pomôckami,

-        sústredí sa primerane dlhý čas na hru a na zámernú riadenú výchovno-vzdelávaciu činnosť.

 

7. Informačné kompetencie: dieťa v závere predškolského veku:

 

-        prejavuje radosť zo samostatne získaných informácií,

-        využíva rôzne zdroje získavania a zhromažďovania informácií aj mimo materskú školu /od osôb v okolitom prostredí, z detských kníh, časopisov a encyklopédií, prostredníctvom informačno-komunikačných technológií, z rôznych médií/.

 

Súbor kompetencií bude slúžiť pre učiteľku, aby vedela, kam má smerovať svoje pedagogické pôsobenie prostredníctvom cieľavedomej, zmysluplnej a rozvojovým možnostiam detí primeranej výchovno-vzdelávacej činnosti.

 

IV. Vzdelávacie oblasti

 

   Filozofia programu –Materská škola v bielom “- je daný tématickými okruhmi- Ja som, Ľudia, Príroda, Kultúra -  a vzdelávacie oblasti sú tie isté ako uvádza Štátny vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie.

·        Tematický okruh JA SOM je zameraný na rozvoj osobnostných kompetencií, zmyslov, vzťahu dieťaťa k rodine a k okoliu, na sebapoznávanie, sebaprezentáciu, na sociálne, emocionálne, motorické a kognitívne vnímanie života dieťaťa.

·         Tematický okruh ĽUDIA je zameraný na rozvíjanie sociálnych skúseností a vzťahu ku spoločenstvu ľudí, kontakty s ďalšími skupinami ľudí, na oboznamovanie sa s pracovnými a inými aktivitami ľudí, na rozvíjanie predstáv o miestach, kde ľudia žijú a tvoria, o prostrediach, v ktorých sa nachádzajú, o multikultúre, etnikách, rasách.

·         Tematický okruh PRÍRODA na rozvíjanie  poznania elementárnych  zákonitostí života na zemi, prírodných javov, živých i neživých predmetov, na formovanie začiatkov ekologickej kultúry, na vytváranie pohľadu na svet prírody a vzťahu k prírode, na vytváranie základov svetonázoru a získavanie základných vedomostí o zemi a vesmíre.

·         Tematický okruh KULTÚRA rozvíjanie kontaktov dieťaťa so svetom duševných činností ľudí, rozvoja vnímania a uplatňovania hudobnej, literárnej a výtvarnej kultúry (predmetný svet, svet hry a svet umenia.)

Všetky tematické okruhy sa navzájom prelínajú a dopĺňajú. Každý z týchto tematických okruhov v sebe zahŕňa tri vzdelávacie oblasti, ktoré sa rozvíjajú integrovane:

·        perceptuálno – motorickú oblasť rozvoja

·        kognitívnu oblasť rozvoja dieťaťa,

·        sociálno-emocionálnu oblasť rozvoja.

 

    Hlavnom myšlienkou programu je v špecifickom nemocničnom prostredí, kde je dieťa ovplyvňované chorobou:

·        podporovať celostný osobnostný rozvoj dieťaťa tak, ako to dovoľuje jeho zdravotný stav,

·        aktivizovať a motivovať  rozvoj psychomotoriky, poznania, emocionality, sociability,

·        rozvíjať tvorivosť a predstavy v každodenných aktivitách,

·        pomôcť dieťaťu formovať vlastnú jedinečnosť a životné kompetencie

 

 

V. Charakteristika predprimárneho vzdelávania

 

Charakteristika postihnutia

 

Chorý – je jednotlivec v stave choroby, ktorá sa bežne definuje ako porucha rovnováhy

organizmu s prostredím. Vznikajú pritom rozličné anatomické a funkčné zmeny v organizme.

Zo špeciálnopedagogického hľadiska však nejde o chorého vôbec, ale o takého, ktorý pre svoju chorobu vyžaduje špeciálnu výchovno-vzdelávaciu starostlivosť.

 

Kategória chorých sa vnútorne diferencuje na viaceré skupiny, ktoré potom predstavujú špecifickú

pedagogickú problematiku. Existuje rozsiahly počet chorôb dýchacieho, pohybového, nervového, srdcovocievneho, tráviaceho, vylučovacieho a pohlavného ústrojenstva, chorôb kožných, krvných, žliaz s vnútornou sekréciou, atď.

Mnohé choroby sa končia vyzdravením, niektoré však môžu zanechať následky v telesnej deformite, iné trvalo obmedzujú jednotlivca v istých oblastiach jeho života alebo ohrozujú jeho život. Táto skutočnosť sa odráža aj v špecifickosti ich výchovy a vzdelávania.

 

Zdravotne oslabený – je jednotlivec v stave rekonvalescencie alebo so zníženou odolnosťou voči chorobám, či tendenciou k recidivite choroby alebo jednotlivec s ohrozením zdravia v dôsledku vplyvu nevhodného prostredia, nevhodného životného režimu, nesprávnej výživy.

     Poslaním materskej školy je prispieť prostredníctvom špeciálno-pedagogickej starostlivosti k úspešnému priebehu liečby a doliečovania hospitalizovaných detí a liečených detí.

     Cieľom je humanizácia celkovej starostlivosti o choré dieťa, udržiavanie jeho duševnej aktivity, nahrádzanie rodičovskej starostlivosti po psychickej stránke.

     Nezanedbateľný je aj výchovný vplyv  na dieťa z menej podnetného sociálno-výchovného prostredia.

     Dieťa zaujaté zmysluplnou činnosťou a hrou sa odpútava od myšlienok na domov a často zabúda i na bolesť.

 

Špecifiká výchovy a vzdelávania

·         Vzdelávanie detí chorých a zdravotne oslabených má individuálny charakter.

·         Predprimárne vzdelávanie je súčasťou komplexnej starostlivosti o choré a zdravotne oslabené dieťa.

·        Nové prostredie, do ktorého sa dieťa dostane po príchode do zdravotníckeho zariadenia, odlúčenie od rodičov a súrodencov vyvoláva u detí negatívne reakcie. Potrebné je pomôcť dieťaťu zvládnuť adaptáciu na nové prostredie, na špecifické situácie vyplývajúce z pobytu v zdravotníckom zariadení. Dôležité je podporovať pozitívny vzťah dieťaťa k poznávaniu a učeniu hrou prostredníctvom uspokojovania individuálnych potrieb a ponuky pútavých aktivít. Tieto aspekty pomôžu chorému a zdravotne oslabenému dieťaťu v adaptačnom procese a v bezproblémovom návrate do bežného prostredia domova a kmeňovej materskej školy.

·        Predprimárne vzdelávanie v materskej škole pri zdravotníckom zariadení sa líši od bežnej materskej školy tým, že stimuluje komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa so zreteľom na jeho zdravotný stav. Pri komplexnom rozvoji osobnosti dieťaťa vyvážene rozvíja jeho psychomotorickú, kognitívnu, sociálno-emocionálnu i morálnu stránku. Výchovu a vzdelávanie prispôsobuje špecifickým výchovno-vzdelávacím potrebám a individuálnym rozvojovým možnostiam dieťaťa.

·         Špeciálno-pedagogické pôsobenie v materskej škole pri zdravotníckom zariadení je založené na individuálnom prístupe zameranom na pozitívnu výchovu, založenej na láske a dôvere k chorému a zdravotne oslabenému dieťaťu. V takejto výchove sa pomáha prekonať dieťaťu sťažená situácia, ktorá vyplýva z jeho aktuálneho zdravotného stavu, posilňuje sa sebaúcta, zvyšuje sebavedomie, ktoré je predpokladom zdravého sebavedomia.

·         Špeciálny pedagóg vo výchove a vzdelávaní prihliada na rôzne sociokultúrne a socioekonomické rodinné zázemie dieťaťa. V špeciálno-pedagogickom pôsobení rešpektuje multikultúrnosť rodiny, v ktorej dieťa žije a z nej vyplývajúcich špecifík.

·        Špeciálny pedagóg je taktný a diskrétny ku všetkým deťom bez ohľadu na ich rasovú, náboženskú, či národnostnú príslušnosť.

·         V pedagogickom procese uplatňuje princíp aktivity dieťaťa so zreteľom na zdravotný a aktuálny psychický stav dieťaťa. V špeciálno-pedagogickom procese zastáva špeciálny pedagóg rolu facilitátora, manažéra, poradcu, konzultanta.

 

VI. Vlastné zameranie školy

 

     Naša materská škola pri zdravotníckom zariadení je zameraná na uplatňovanie humanistickej výchovy a vzdelávania v súlade s potrebami a požiadavkami chorého a zdravotne oslabeného dieťaťa, udržiavanie jeho duševnej aktivity.

     Plní poslanie bežnej materskej školy so zreteľom na potreby dieťaťa v nemocnici, od bežnej materskej školy sa líši tým, že stimuluje komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa so zreteľom na jeho zdravotný stav. V materskej škole pri zdravotníckom zariadení sa spravidla nejedná o dlhodobú výchovu a vzdelávanie.

    Špecifickým cieľom materskej školy pri zdravotníckom zariadení (v rámci komplexnej starostlivosti o dieťa) je prostredníctvom individuálneho špeciálno-pedagogického prístupu prispieť k úspešnému priebehu liečby a doliečovaniu hospitalizovaných detí predškolského veku.

     Hlavným cieľom predprimárneho vzdelávania v našej materskej škole je dosiahnuť optimálnu perceptuálno-motorickú, kognitívnu a citovo-sociálnu úroveň ako základ pripravenosti na školské vzdelávanie a na život v spoločnosti. Východiskom je jedinečnosť dieťaťa, aktívne učenie a jeho začlenenie sa do skupiny a kolektívu.

          Dosiahnutý stupeň vzdelania bude priznaný deťom  ich kmeňovými materskými školami.

 

 

VII. Dĺžka dochádzky a formy výchovy a vzdelávania

     Naša materská škola poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom chorým a zdravotne oslabeným počas doby hospitalizácie v Univerzitnej nemocnici v Martine.. Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení je dieťa prijímané so súhlasom ošetrujúceho lekára, ( resp. súhlas riaditeľa UNM- Doc. MUDr. Julián Hamžík, PhD.)

     Špeciálny pedagóg flexibilne prispôsobuje ponuku aktivít aktuálnemu zloženiu detí v triede materskej školy na jednotlivých oddeleniach UNM a pravidelnému chodu a dennému režimu zdravotníckeho zariadenia.

     V edukačných aktivitách špeciálny pedagóg v primeranej miere využíva situačné rozhodovanie, ktoré rešpektuje záujmy, možnosti, potreby a nálady dieťaťa vzhľadom na jeho zdravotný stav. Denno- denne využíva špeciálne metódy, formy, prostriedky a uplatňuje všetky pedagogické a špeciálno-pedagogické zásady. Je dôležité, aby sa aj dieťa choré a zdravotne oslabené mohlo za každých okolností nenásilne rozvíjať, učiť a prežívať zážitky úspechu.

 

Výchovno- vzdelávacia činnosť v našej materskej škole zahŕňa:

- špeciálne didaktické programy,

- individuálne vzdelávacie programy,

- individuálne vzdelávanie na lôžku.

 

Časové trvanie edukačnej aktivity rešpektuje potreby chorého a zdravotne oslabeného dieťaťa, možnú dĺžku udržania pozornosti vzhľadom na jeho zdravotný stav, vývinové osobitosti a zákonitosti psychohygieny.

 Edukačná aktivita nesmie dieťa preťažovať.

 

 

VIII. Vyučovací jazyk

     Vyučovacím jazykom v materskej škole pri zdravotníckom zariadení je štátny jazyk Slovenskej republiky.

 

 

IX. Organizačné usporiadanie denných činností

     Špeciálny pedagóg flexibilne prispôsobuje dennú ponuku aktivít aktuálnemu zloženiu detí na oddeleniach UNM, pravidelnému chodu a špecifikám režimu jednotlivých oddelení, promptne využíva situačné rozhodovanie.

Usporiadanie denných činností zohľadňuje aktuálny zdravotný stav detí, prihliada na ich špecifické potreby, možnosti a záujmy.

     Zabezpečuje vyvážené striedanie činností, vytvára dostatočný priestor na hru, učenie sa, relaxáciu a osobnú hygienu.

 

7,00                Individuálne rozhovory s deťmi /s rodičmi/

                        Hry a hrové činnosti podľa výberu detí

 

8,00                Raňajky, hygiena ( prebieha v réžii zdravotníckeho personálu jednotlivých oddelení UNM)

 

8,30                Hry a hrové činnosti podľa výberu detí

                       Pohybové a relaxačné cvičenia

                       Edukačné aktivity v rámci vzdelávacieho programu rozvíjané  v tematických okruhoch:

                                      Ja som

                                      Ľudia

                                      Kultúra

                                      Prírodoveda

 

Tematické okruhy zahŕňajú vzdelávacie oblasti rozvoja osobnosti dieťaťa:  perceptuálno-motorickú oblasť, kognitívnu oblasť, sociálno-emocionálnu oblasť.

 

10,00               Desiata, hygiena ( prebieha v réžii zdravotníckeho personálu jednotlivých oddelení UNM)

 

10,30               Edukačné aktivity    

                        Hry a hrové činnosti

 

12,00               Obed, hygiena ( prebieha v réžii zdravotníckeho personálu jednotlivých oddelení UNM)

 

12,30               Odpočinok, čítanie a počúvanie rozprávok,  muzikoterapia, aromatoterapia, hry

 

     Denné činnosti sú usporiadané v dennom poriadku, v ktorom sa striedajú hry a hrové činnosti, pohybové a relaxačné cvičenia, odpočinok a činnosti zabezpečujúce životosprávu (osobná hygiena, stravovanie, stolovanie).

    Denný poriadok je flexibilný - prispôsobený pravidelnému chodu a dennému režimu jednotlivých oddelení UNM.

    Organizačné formy denného poriadku sú po pedagogicko-psychologickej stránke rovnocenné. Majú vplyv na rozvoj osobnosti dieťaťa vo všetkých vzdelávacích oblastiach.

 Pre prácu učiteľky je dôležitá spolupráca so zdravotníckym personálom, nevyhnutné sú konzultácie s ošetrujúcim lekárom a inými odborníkmi.

 

 

X. Personálne zabezpečenie predprimárneho vzdelávania

     Výchovno-vzdelávaciu činnosť v našej materskej škole vykonáva špeciálna pedagogička, ktorá spĺňa podmienky odbornej a pedagogickej spôsobilosti v súlade s platnou legislatívou.

 

 

XI. Materiálno– technické a priestorové zabezpečenie predprimárneho vzdelávania

     Prostredie, v ktorom sa materská škola nachádza - vychádza z podmienok a pravidelného režimu zdravotníckeho zariadenia- Univerzitnej nemocnice v Martine.

     Prostredie ako také môže vo veľkej miere ovplyvňovať osobnosť dieťaťa, uspokojovať jeho psychické, citové a telesné potreby, vplývať na pocit pohody, výkonnosť a únavu pri pohybe, hre a učení sa.  

    Činnosť prebieha podľa vypracovaného plánu a harmonogramu práce na jednotlivých oddeleniach a klinikách UNM: 8/4- oddelenie dojčiat a batoliat, 8/3- urológia, 8/2- očné, 3/2- ortopédia,3/1- úrazovka, 4- oddelenie detskej chirurgie a IMJ, JIS, 2-ORL.

     Škola okrem svojho vybavenia využíva aj zariadenie a vybavenie miestností, ktoré patria jednotlivým oddeleniam UNM a platia na ne prísne bezpečnostné a hygienické normy.

     Našou snahou je, aby prostredie spĺňalo všetky estetické podmienky, ktoré bezprostredne pozitívne ovplyvňujú emocionálne cítenie detí. Je útulné, príjemné, harmonické, podnetné, bezpečné, hygienické, funkčné.

   Podnetné prostredie je vtedy, keď sa v ňom odrážajú každodenné pokroky, zmeny a novinky realizovaného programu. Špeciálna pedagogička našej materskej školy pri zdravotníckom zaradení neustále navodzuje priaznivú sociálno-emocionálnu atmosféru v triede, cieľavedome  sa snaží vytvárať podnetné prostredie pre spontánne i zámerné učenie a súčasne inšpiruje choré a zdravotne oslabené deti k aktívnej pomoci pri tvorbe takéhoto prostredia.

     Materiálne vybavenie je základom vnútorného prostredia. Súčasťou materiálneho vybavenia sú aj pomôcky dostupné pre deti. Poskytujú deťom priame, bezprostredné zážitky, dávajú voľný priechod ich iniciatíve a podporujú a rozširujú ich vnútornú motiváciu. Vhodné materiálne vybavenie pozitívne ovplyvňuje choré a zdravotne oslabené dieťa.

     Súčasťou materiálno-technického vybavenia školy je detská a odborná literatúra, špeciálno-pedagogické pomôcky, didaktická a audiovizuálna technika, notebook, PC, televízor atď.

     Dostatočné vybavenie spotrebným materiálom na výtvarné, grafomotorické, pracovné činnosti je dobrým východiskom pre kvalitné plnenie školského vzdelávacieho programu.

     K štandardnému a nezastupiteľnému vybaveniu patria aj hračky a nábytok pre deti (stoly, stoličky a zariadenie triedy), ktorý rešpektuje antropometrické požiadavky (výška, veľkosť...).

 

   Usporiadanie triedy umožňuje dieťaťu:

·        komunikáciu pri spoločných činnostiach,

·        bezbariérový pohyb v najbližšom okolí,

·        bezbariérový prístup k hračkám a pomôckam,

·         plánovať a vytvárať hrové prostredie podľa vlastného zámeru,

·         ponechať vlastný výtvor v prostredí,

·         tvoriť podľa vlastných predstáv na základe samostatného rozhodovania sa pri výbere činností,

·        dodržať vopred stanovené pravidlá pri ukladaní hračiek a pri manipulácii s predmetmi, učebnými pomôckami.

 

Prostredie triedy je bezpečné, hygienické, funkčné a estetické.

 

 

XII. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

     Podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý možno aplikovať na podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní, zriaďovateľ a riaditeľ materskej školy je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia detí a všetkých dospelých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracovisku a v jeho priestoroch.

     Za vytvorenie bezpečných a hygienických podmienok na výchovu a vzdelávanie zodpovedá vedenie jednotlivých oddelení a kliník UNM v spolupráci s riaditeľkou školy.

     Za bezpečnosť a ochranu zdravia pri pracovných činnostiach zodpovedajú pedagogickí zamestnanci školy.

     Za dodržiavanie hygienických predpisov v priestoroch školy a ochranu zdravia detí zodpovedajú aj pracovníci UNM. 

     Pedagogickí zamestnanci sa v predpísaných intervaloch zúčastňujú školení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o požiarnej ochrane, ktoré vykonáva autorizovaný bezpečnostný technik UNM.

 

   Škola je pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinná:

*   prihliadať na základné fyziologické potreby detí,

*  vytvárať podmienky na zdravý vývin detí a na predchádzanie sociálno-patologických javov,

*  zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí,

*  poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí,

*  viesť evidenciu registrovaných školských úrazov detí, ku ktorým došlo počas výchovno-vzdelávacej činnosti alebo pri činnostiach organizovaných materskou školou.

   Problematika zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia je aj integrálnou súčasťou obsahu výchovy a vzdelávania. Deti sa prostredníctvom obsahu učia chrániť si svoje zdravie aj zdravie iných a riešiť na elementárnej úrovni situácie ohrozujúce zdravie.

 

   V záujme ochrany zdravia detí a zamestnancov budeme naďalej vytvárať podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní s dôrazom na  dodržiavanie „Práv dieťaťa“ a „Charty práv hospitalizovaného dieťaťa “.

 

 

XIII. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí

     Východiskom pre kritériá hodnotenia je Vygotského teória zóny aktuálneho rozvoja. To znamená, že dieťa hodnotíme vo vzťahu k vlastným potencionalitám, ktoré je dieťa schopné dosiahnuť. Snažíme sa vyvarovať hodnoteniu porovnávaním medzi deťmi.

     Využívame slovné hodnotenie- individuálne, predovšetkým pochvalu a  povzbudenie. Snažíme sa, aby hodnotenie bolo citlivé, uznanlivé, ocenilo snahu a podporovalo motiváciu detí. Dobrou cestou na zlepšenie vzťahov a na rozvoj emocionality je sebahodnotenie a hodnotenie detí navzájom.

     Pedagogické hodnotenie dieťaťa znamená   hodnotenie individuálneho pokroku dieťaťa v rozvoji a učení sa.

 

Zmyslom pedagogického hodnotenia je priebežné sledovanie vývoja dieťaťa v období pobytu dieťaťa v našej materskej škole v týchto oblastiach :  

*   Ako sa zdokonaľuje vo svojich schopnostiach, zručnostiach  

*   Ako sa v hrách a prezentuje v bežných činnostiach  

*   Ako sa cíti  

*   Čo prežíva  

     Cieľom predprimárneho vzdelávania, ktorý je stanovený v ŠTVP je dosiahnuť optimálnu  percepto-motorickú,  kognitívnu a sociálno-emocionálnu úroveň ako základ pripravenosti na  školské vzdelávanie a na život v spoločnosti. Kontrola je prevádzaná pozorovaním detí, komunikáciou s deťmi a hospitáciou.  

  

Metódy a formy kontroly a  hodnotenia:

*   Pozorovanie

*   Rozhovor  

*   Pracovné listy  

*   Analýza produktov detských činností 

*   Hospitácie

 

 

XIV. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy

  

Hodnotenie zamestnanca  prebieha na základe:

-    pozorovania( hospitácie)

-    hodnotiaceho rozhovoru

-    na základe ďalšieho vzdelávania, tvorby učebných pomôcok, mimoškolskej činnosti

-    kontroly pedagogickej dokumentácie

-    kontroly dodržiavania organizačného a pracovného poriadku

 

Kritériá hodnotenia pedagógov  v rámci kontrolnej činnosti počas roka:

-    ako sa podieľal na vytváraní podnetného prostredia,

-    či a ako sa podieľal na úprave interiéru a exteriéru,

-    účasť na spoločných akciách,

-    ochota, kreativita. 

 

Hodnotenie výchovno-vzdelávacej činnosti z hľadiska činnosti pedagóga:

V hodnotení je potrebné sa zameriavať hlavne na to :

-      či pedagóg jasne a zrozumiteľne formuloval ciele výchovno-vzdelávacej činnosti,

-      či ciele boli v súlade so ŠTVP a ŠKVP,

-      či obsah tém je v súlade s učebnými osnovami,

-      či účelne využíva učebné pomôcky a didakticko-technické prostriedky,

-      či diferencoval úlohy a činnosti vzhľadom na rozdielne potreby a vedomosti detí,

-      či akceptuje individuálne tempo detí,

-      či využíva hodnotenie ako motiváciu k napredovaniu.

 

XV. Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov

     Kontinuálne vzdelávanie budeme realizovať podľa plánu kontinuálneho vzdelávania školy, ktorý nadobudne účinnosť 1. novembra 2009 a bude sa pribežne aktualizovať.

     Princíp školského systému ďalšieho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov: /ŠkSĎVPZ/

1. Ďalšie vzdelávanie je právom a povinnosťou každého pedagogického a nepedagogického zamestnanca , pretože si vyžaduje neustále sledovanie diania v predškolskej výchove a vzdelávaní, ako aj v príslušnej legislatíve

2. Každý pedagogický a nepedagogický zamestnanec školy má možnosť ďalšieho vzdelávania

za rovnakých podmienok.

3. Ďalšie vzdelávanie a zdokonaľovanie profesionality každého pedagogického a odborného zamestnanca školy má odraz v jeho finančnom ohodnotení a profesijnej kariére

4. Základnou hodnotou ďalšieho vzdelávania každého pedagogického a nepedagogického

zamestnanca školy má byť kvalita vzdelávania a nie formálne získavanie certifikátov a čiarok za účasť na školeniach.

5. Pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci školy sa aktívne podieľajú na určovaní cieľov, obsahu, prostriedkov a vyhodnocovaní efektívnosti systému ĎVPZ.

6. Škola spolupracuje s inštitúciami vytvárajúcimi systém ďalšieho vzdelávania v školstve (najmä s metodicko-pedagogickými centrami)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

© 2011 Všetky práva vyhradené.

Vytvorené službou Webnode